Človek sa vzdeláva kvôli sebe. Zvyšuje svoju gramotnosť, stáva sa nezávislým, naozaj je sám sebou. „Ľudia by nemali byť obmedzení doterajším vzdelaním. Zvyknem hovoriť – práca a cestovanie je ešte pred vami, môžu prísť nové vyhliadky, noví ľudia, nové príležitosti. Nedajte sa zatlačiť do kúta!“ hovorí Denisa Fedáková, riaditeľka Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.
Oblasťami jej vedeckého záujmusúsociálna psychológia, prieskum Európska sociálna sonda (European Social Survey) a tiež pracovná psychológia, najmä problematika zlaďovania práce a osobného života. Na základe vlastných skúseností a výskumných zistení Denisa Fedáková uvádza: „Práca a rodina sú prepojené, pohoda, pokoj a spokojnosť v rodine sa premietajú v práci a komunikácia v práci je zasa pozitívna pre život v rodine.“V EÚ neštudujú len mladíDenisa Fedáková sa v rámci riešenia projektu Horizont 2020 ENLIVEN venuje aj celoživotnému vzdelávaniu, čo je na Slovenskunedostatočne rozvinutá oblasť, najmä v porovnaní s inými krajinami Európskej únie. Tam je samozrejmé, že aj človek v zrelom veku naďalej zvyšuje svoju kvalifikáciu a pracuje na zdokonaľovaní svojich zručností, vedomostí i schopností. „Je prirodzené, že v EÚ nastupujú napríklad študenti na vysoké školy vo vyššom veku. Pokojne tam môžete stretnúť doktorandov vo veku nad 40 rokov. U nás sa vzdelávanie dospelých málokedy chápe ako celoživotné,“ uvádza Denisa Fedáková. Neupadnime do stereotypuS akými prekážkami a bariérami sa najčastejšie stretáva? Často je počuť argument: „Na to som už pristarý/á.“ Prípadne „ďalšie vzdelávanie už nie je potrebné“ alebo „nechce sa mi“.Ľudia podľa Denisy Fedákovej neraz vyštudujú školu len kvôli očakávaniam okolia či iným vonkajším faktorom, no chýba im vzťah k vzdelaniu samotnému. Neuvedomujú si hodnotu, ktorú im vzdelanie poskytuje – že im napríklad otvára cestu ďalej, k lepšiemu uplatneniu sa na trhu práce, k využitiu svojich schopností a pod. Zapadnú do životného stereotypu, ktorý sa im nechce meniť. K slovu sa dostávajú lenivosť, pohodlnosť. A napokon chýbajú impulzy z okolia či dostatočná motivácia.Peniaze nerozhodujúAj keď si to mnohí myslia, pri ďalšom vzdelávaní v dospelom veku nerozhodujú len finančné faktory. Nejde o nákladnú záležitosť a prostriedky na štúdium sa nepochybne nájdu. „Na základe rozhovorov napríklad v IT firmách môžem potvrdiť, že ak zamestnanec prejaví o ďalšie vzdelávanie záujem, zamestnávateľ nájde spôsob, ako mu na to prispieť,“ tvrdí vedecká pracovníčka Denisa Fedáková.Silnejšia motivácia vzdelávať sa je v akademickom prostredí. Tu sa častejšie objavuje aj vnútorná potreba a túžba po vzdelaní, posúvanie hraníc svojich schopností – absolventi si uvedomujú, že pri vyššej kvalifikácii získavajú výhodu na pracovnom trhu, rastie ich hodnota a rozširujú sa kariérne príležitosti. Mesiac vzdelávania Ponuka kurzov Akreditované vzdelávacie programy
Oblasťami jej vedeckého záujmusúsociálna psychológia, prieskum Európska sociálna sonda (European Social Survey) a tiež pracovná psychológia, najmä problematika zlaďovania práce a osobného života. Na základe vlastných skúseností a výskumných zistení Denisa Fedáková uvádza: „Práca a rodina sú prepojené, pohoda, pokoj a spokojnosť v rodine sa premietajú v práci a komunikácia v práci je zasa pozitívna pre život v rodine.“V EÚ neštudujú len mladíDenisa Fedáková sa v rámci riešenia projektu Horizont 2020 ENLIVEN venuje aj celoživotnému vzdelávaniu, čo je na Slovenskunedostatočne rozvinutá oblasť, najmä v porovnaní s inými krajinami Európskej únie. Tam je samozrejmé, že aj človek v zrelom veku naďalej zvyšuje svoju kvalifikáciu a pracuje na zdokonaľovaní svojich zručností, vedomostí i schopností. „Je prirodzené, že v EÚ nastupujú napríklad študenti na vysoké školy vo vyššom veku. Pokojne tam môžete stretnúť doktorandov vo veku nad 40 rokov. U nás sa vzdelávanie dospelých málokedy chápe ako celoživotné,“ uvádza Denisa Fedáková. Neupadnime do stereotypuS akými prekážkami a bariérami sa najčastejšie stretáva? Často je počuť argument: „Na to som už pristarý/á.“ Prípadne „ďalšie vzdelávanie už nie je potrebné“ alebo „nechce sa mi“.Ľudia podľa Denisy Fedákovej neraz vyštudujú školu len kvôli očakávaniam okolia či iným vonkajším faktorom, no chýba im vzťah k vzdelaniu samotnému. Neuvedomujú si hodnotu, ktorú im vzdelanie poskytuje – že im napríklad otvára cestu ďalej, k lepšiemu uplatneniu sa na trhu práce, k využitiu svojich schopností a pod. Zapadnú do životného stereotypu, ktorý sa im nechce meniť. K slovu sa dostávajú lenivosť, pohodlnosť. A napokon chýbajú impulzy z okolia či dostatočná motivácia.Peniaze nerozhodujúAj keď si to mnohí myslia, pri ďalšom vzdelávaní v dospelom veku nerozhodujú len finančné faktory. Nejde o nákladnú záležitosť a prostriedky na štúdium sa nepochybne nájdu. „Na základe rozhovorov napríklad v IT firmách môžem potvrdiť, že ak zamestnanec prejaví o ďalšie vzdelávanie záujem, zamestnávateľ nájde spôsob, ako mu na to prispieť,“ tvrdí vedecká pracovníčka Denisa Fedáková.Silnejšia motivácia vzdelávať sa je v akademickom prostredí. Tu sa častejšie objavuje aj vnútorná potreba a túžba po vzdelaní, posúvanie hraníc svojich schopností – absolventi si uvedomujú, že pri vyššej kvalifikácii získavajú výhodu na pracovnom trhu, rastie ich hodnota a rozširujú sa kariérne príležitosti. Mesiac vzdelávania Ponuka kurzov Akreditované vzdelávacie programy