Katka Ondrejková hovorí, že plniť sny si môžeme kedykoľvek. Jej zákazníčky majú z toho radosť tiež. Táto milá a upravená dáma je známa v celom meste. Má elegantný salón a je vyhlásenou pedikérkou. Ale nebolo to tak vždy. Začiatok ešte pred začiatkom„Kedysi som s dcérou chodila na beauty výstavy do Trenčína, tam sa robili pedikérske súťažea mne sa to veľmi páčilo,“ usmieva sa Katka, keď pátra po rozhodnutí, ktoré jej zmenilo život. Keď sa vtedy pokojne prechádzala po výstavisku, ešte ani sama netušila, že raz takto budú obdivovať aj jej prácu.Katka je vyučená servírka, robila obchodnú zástupkyňu a niekoľko rokov pracovala v Rakúsku v hoteli. „Časom už bolo únavné dochádzať a chcela som byť doma s rodinou, pretože som mala malú vnučku. Vrátila som sa z Rakúska a hľadala som si prácu,“ opisuje prelomový rok. Katkina dcéra je manikérka, a tak s heslom „za pokus nič nedáš“ poslala mamu do Akadémie vzdelávania v Prievidzi. Presnejšie povedané, išla tam sama, všetko overila a poslala mamu na kurz. A po stretnutí s pani riaditeľkou ju už ani nebolo treba presviedčať.Keď stretnete tých správnych ľudí„Kým som sa nestretla s pani Šimovou z akadémie, stále som si hovorila, či nie som stará,“ priznáva Katka. Táto bariéra sa však ukázala ako motivácia. „Je pravda, že som bola aj na kurze najstaršia. Mňa to však ešte viac motivovalo, aby som sa viac učila a chcela som byť najlepšia. Mladé baby sa rýchlo učia, a tak som sa každý deň učila, aby som nezaostala.“Certifikát a nie iba jedenKurz trval 280 hodín a končil sa certifikátom. A to pre Katku bolo iba zahrievacím kolom. „Ďalej som pokračovala podnikateľským školením, aby som dostala peniaze z eurofondov, a čakala ma skúška v európskej komore, aby som mala živnosť.“ Katka sa rozhodla, že keď už pracovať, tak bude sama sebe vedúcou, a keď už salón, tak nech je poriadny. „Chcela som zostať doma a robiť prácu, ktorá ma bude napĺňať. Nechcem chodiť do práce nasilu. Chcem sa tešiť na prácu.“Vysnívaný salónSen o salóne sa Katke zhmotnil v roku 2015. Vedela však, že nestačia všetky certifikáty a že otvoriť dvere neznamená automaticky úspech. „Dala som si urobiť darčekové poukážky a prvú zimu som robila tak, že som obiehala firmy a predala som veľa poukážok.“ Katka je vďačná za podporu celej rodine a nad tými, ktorí jej čosi hovorili o tom, že sa „zbláznila na staré kolená“, iba mávne rukou. Odkaz pre vrstovníkov. A pre všetkých„Stále je niečo nové, a preto treba isť dopredu. Myslím si, že je potrebné vzdelávať sa. Hlavne starší ľudia by nemali zostávať doma a nariekať, že sú odpísaní,“ povzbudzuje svojich vrstovníkov Katka Ondrejková. „Nepozerajte sa na to, koľko máte rokov, urobte zmenu, ak to tak cítite. Choďte na kurz a robte to, čo vás baví. Netreba sa báť veku. Niekedy je dobré urobiť zmenu, pretože – veď kde by som bola? Stále by som chodila do Rakúska? Som sama sebou.“Mesiac vzdelávania Ponuka kurzovAkreditované vzdelávacie programy
