Čo sme zistili o posilňovaní kľúčových kompetencií dospelých na Slovensku

V rámci implementácie projektu Tvoríme modernú politiku vzdelávania dospelých v rokoch 2018-2020 sme sa venovali odporúčaniam na zefektívnenie verejnej politiky vzdelávania dospelých a posilneniu inštitucionálnych kapacity verejnej správy na národnej, ale predovšetkým na regionálnej úrovni. Sformulovali sme návrhy na zabezpečenie vzdelávania dospelých v regiónoch tak, aby sa zvýšil záujem dospelých o vzdelávanie (viac informácií tu). Naše návrhy zohľadňujú, alebo sú v súlade s odporúčaniami Rady EÚ, UNESCO aj OECD a vytvárajú optimálny obraz o situácii vo VD. Uvedomujeme si, že v praktickom živote existuje množstvo prekážok, ktoré zabránia realizovať niektoré návrhy, prípadne ich spomalia. Sme však presvedčení, že je dôležité predstaviť také návrhy verejnej politiky VD, ktoré reflektujú potreby dospelých na regionálnej úrovni, aj aktuálne trendy vzdelávania dospelých v Európe. Považujeme za kľúčové, aby sa moderná politika vzdelávania dospelých na Slovensku stala súčasťou politiky celoživotného vzdelávania, ktorá si vyžaduje zmenu v prístupe k vzdelávaniu dospelých u tvorcov politík aj kľúčových hráčov v regiónoch. Vzdelávanie dospelých je prednostne zamerané na získanie zamestnania, rekvalifikácie, vzdelávanie nízkokvalifikovaných, menšia pozornosť sa venuje rozvíjaniu kľúčových kompetencií. Pri pohľade na mapovanie kľúčových kompetencií dospelých v rámci tohto projektu sme zistili, že nevieme zmerať aké percento vzdelávania dospelých sa venuje rozvíjaniu kľúčových kompetencií. Keď odhliadneme od formálneho vzdelávania a budeme si všímať iba zmapované príležitosti pre neformálne rozvíjanie kľúčových kompetencií dospelých môžeme konštatovať, že vo veľkej miere sa rozvíjajú kultúrne kompetencie (viď štatistiky KULT). V rámci zákona č. 189/2015 o kultúrno-osvetovej činnosti rozvíjajú kultúrne kompetencie najmä kultúrno-osvetové zariadenia a múzeá, galérie a knižnice. V posledných rokoch sa požiadavky na rozvíjanie kľúčových kompetencií celoživotného vzdelávania najmä na podnikateľské, spoločenské, osobné, sociálne a digitálne kompetencie výrazne zvýšili. Väčší počet pracovných miest podlieha automatizácii, technológie zohrávajú významnejšiu úlohu vo všetkých oblastiach života a práce. Kľúčové kompetencie sú čoraz dôležitejšie pre udržanie si zamestnania, či pre prispôsobenie sa technologickým zmenám. Zručnosti, ako riešenie problémov, kritické myslenie, schopnosť spolupracovať, tvorivosť, počítačové myslenie, samoregulácia sú v našej rýchlo sa meniacej spoločnosti dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Na vzdelávacích portáloch sa ich rozvíjaniu venuje množstvo vzdelávacích aktivít. Veľký význam pre rozvoj spoločnosti majú aj občianske kompetencie. Podľa Odporúčaní Rady EÚ „občianska kompetencia je založená na vedomostiach o konceptoch demokracie, spravodlivosti, rovnosti, občianstva a občianskych práv. Patria sem vedomosti o súčasnom dianí, ako aj o hlavných udalostiach a trendoch v národnej, európskej a svetovej histórii. Dôležité sú aj vedomosti o európskej integrácii a o štruktúrach EÚ, o hlavných cieľoch a hodnotách, ako aj informovanosť o rozmanitosti a kultúrnych identitách v Európe“. Organizácií, ktoré rozvíjajú občianske vzdelávanie dospelých cez rôzne aktivity, najčastejšie cez diskusie a iné neformálne vzdelávacie metód, nemáme na Slovensku toľko, aby pokryli potreby. Vychádzajúc z výsledkov monitorovania vzdelávania dospelých v projekte vieme, že poskytovaním občianskeho vzdelávania dospelých sa žiadna organizácia systematicky nezaoberá. Myslíme si, že je potrebné zadefinovať poskytovateľov občianskeho vzdelávania v regiónoch, aby sa zručnosti súvisiace s občianskymi kompetenciami mohli kontinuálne rozvíjať. Jednou z možností by mohli predstavovať regionálne osvetové zariadenia vrátane Národného osvetového centra (NOC), zriadené podľa zákona 189/2015 Z.z. o kultúrno-osvetovej činnosti. Zo štatistík KULT uverejnených na stránke MK SR je zrejmé, že do vzdelávacích aktivít kultúrno-osvetových inštitúcií je zapojený vysoký počet dospelých občanov v regiónoch. Poskytované aktivity sú populárne, mohol by sa využiť ich potenciál získaný v záujmovo-umeleckom vzdelávaní aj na poskytovanie občianskeho vzdelávania, o ktoré nie je veľký záujem, avšak má veľký význam pre „schopnosť komunikovať a inými ľuďmi, prejavovať solidaritu, záujem o riešenie problémov, ktoré sa týkajú miestnej a širšej komunity“.Infraštruktúra kultúrno-osvetových zariadení by mohla poslúžiť na organizovanie občianskeho vzdelávania aj v spolupráci s poskytovateľmi občianskeho vzdelávania dospelých v regiónoch ako sú MVO, vysoké školy, knižnice, múzeá, agentúry životného prostredia, odborníci z praxe, kultúrne centrá ai. Na Slovensku máme niekoľko inštitútov a iniciatív za občianske vzdelávanie, ktoré by dokázali poskytnúť odborný rámec pre vzdelávacie aktivity.Navrhujeme, aby Národné osvetové centrum v rámci svojich vzdelávacích aktivít venovalo zvýšenú pozornosť rozvíjaniu občianskych kompetencií u vedúcich pracovníkov kultúrno-osvetových zariadení, ktorí by v rámci svojich vzdelávacích aktivít dokázali preniesť získané informácie aj k ostatným pracovníkov kultúrno-osvetových zariadení na miestnej úrovni a uplatniť ich v praxi.Zuzana Štefániková, AINova, Svätý Jur, 2020