V poslednej dobe sa zvýšil záujem o implementáciu zmien v EMS, nakoľko sa blíži termín, kedy bude musieť každá organizácia prejsť na revidovanú normu – 14. september 2018. V súčasnosti je asi najvhodnejšie obdobie prejsť pri implementovanom EMS na ISO 14001:2015, nakoľko máme ešte prípadne čas urobiť korekcie, ak niektoré zmeny nebudú efektívne alebo vhodné, pretože nie sme v časovom strese a na druhej strane je omnoho viac skúseností s aplikáciou zmien v zavedených systémoch, ako bolo v roku 2015 po vydaní revidovanej normy.Kľúčové zmeny v norme ISO 14001:2015 a naše skúsenosti a odporúčania, ako k nim pristupovať
I. Identifikácia a eliminácia rizík a realizácia príležitostí – odporúčame k tomuto procesu nepristupovať príliš vedecky, skôr je dôležité počúvať hlasy všetkých zainteresovaných s cieľom identifikovať a podchytiť kľúčové riziká a zabezpečiť, aby sa na ich eliminácii systematicky pracovalo. Na druhej strane, ak existuje príležitosť na zlepšenie, prečo ju nevyužiť? Mnoho organizácií robí zložité registre a siahodlhé analýzy, ale nakoniec nedospejú k žiadnym opatreniam a zlepšeniam, ktoré majú eliminovať významné riziká, resp. využiť vhodné príležitosti. Takýmto prístupom v podstate organizácia nevyužije potenciál, ktorý je v rizikovom prístupe, ale urobí náročnú analýzu rizík, ktorá nemá pragmatický význam a nijakým spôsobom nepomôže organizácii.
Iným problémom býva, že organizácie pri identifikovaní rizík analyzujú rôzne možnosti, vrátane napríklad leteckých katastrof alebo teroristických útokov na firmu. Analýza rizík pri EMS sa má orientovať na to, ako môžeme negatívne ovplyvniť životné prostredie svojou činnosťou, ktorú sme zatiaľ nezahrnuli do svojho EMS, alebo ktorú nedostatočne riadime, resp. kde sú príležitosti na zlepšenie nášho environmentálneho vplyvu, a teda i správania. Odporúčame pri definovaní rizík začať tak, že si položíte postupne dve základné otázky: „Aké environmentálne havárie môžeme spôsobiť?“ a „Začo nám hrozí, že dostaneme pokutu v oblasti ochrany ŽP?“. Diskusia na tieto otázky vám väčšinou ukáže tie oblasti rizík, ktoré by ste mali riešiť. Odporúčame diskusiu nechať plynúť a zohľadňovať špecifickú situáciu v podniku, ako napr. problémy so zneškodnením určitého typu odpadu, alebo ak sa nachádzate v chránenom území a pod. Diskusiou na možné environmentálne havárie, pokuty ale aj iné problémy sa nám najčastejšie ukáže, kde sú environmentálne riziká a kde je opodstatnené prijímať adekvátne opatrenia na ich riešenie. Avšak závažné problémy spravidla vyriešime až vtedy, ak dokážeme zainteresovať priamo vedenie na riešení týchto rizík a príležitosti a bude v jeho záujme prijímať rozhodnutia v tejto veci, ako aj kontrolovať realizáciu prijatých opatrení a dosiahnutého pokroku.
II. Začlenenie vzťahu k životnému prostrediu a jeho ochrany do rozhodovacích procesov firiem. Často sú v organizáciách nepochopené tieto mechanizmy, resp. je “znásilňované“ naplnenie tejto požiadavky normy cez rôzne opatrenia typu – vyčlenenie financií v business pláne alebo formou prehlásenia vedenia a pod. V skutočnosti sa nejedná o nič komplikované alebo nelogické. Podstatné je pri návrhu zmien, či už v procesoch, technológiách, produktoch alebo nových rozvojových programoch firiem zvažovať aj environmentálny rozmer daných zmien a hľadať environmentálne optimálne riešenia, ktoré sú v súlade aj s iným zámermi organizácie, ako sú podnikateľské, nákladové, bezpečnostné alebo kvalitatívne hľadiská.
Často máme skúsenosť, že sa v organizácii naplánuje nejaká zmena vo výrobe, alebo inštaluje nová linka bez toho, že by sa, okrem iného, zvážili aj vplyvy na emisie, odpady alebo odpadové vody, prípadne vyhodnotila energetická efektívnosť, vhodnosť použitých materiálov alebo obalov jednotlivých alternatív. Tieto veci sa začnú riešiť až v procese realizácie zmeny, resp. inštalácie novej linky a vtedy je už organizácia limitovaná možnosťami zmien v prospech environmentálne aj ekonomicky prijateľnejších riešení. Naopak, skúsenosť je taká, že zohľadnením týchto kritérií sa často v podniku rozhodnú pre iné alternatívy ako tie, ktoré sa prvotne javili najvýhodnejšie. Realita je však na Slovensku taká, že vo väčšine firiem sa pri týchto rozhodovacích procesoch environmentálne hľadisko neberie do úvahy a vzniknuté problémy sa riešia až dodatočne.
III. Dôraz na úlohy vedenia – leadership – bez podpory vrcholového manažmentu je veľmi ťažké (alebo až nemožné) presadzovať skutočnú ochranu ŽP na podnikovej úrovni. Ako bolo už vyššie naznačené, je nevyhnutné zainteresovať vedenie do riešenia otázok súvisiacich aj s ochra
nou životného prostredia. Dôležité je pri tom apelovať na tie aspekty riadenia, ktoré sú dôležité pre manažérov, ako je finančný aspekt a právna zodpovednosť a cez tieto hľadiská im predkladať problémy, ktoré treba riešiť. Po druhé je veľmi dôležité, aby ste vrcholovému manažmentu predkladali informácie o environmentálnom správaní organizácie a jeho zmenách vo forme, ktorá je pre manažérov stráviteľná a pochopiteľná a nie vo forme, ako komunikujete so štátnou správou. Pritom je dôležité pracovať s trendami a uprednostňovať relatívne hodnoty pred absolútnymi tak, aby si ich vedeli predstaviť a vztiahnuť napríklad k výrobe alebo obratu.
IV. Dôraz na zlepšovanie environmentálneho správania – výkonnosti. Revidovaná norma jednoznačne požaduje, aby efektívne zavedený EMS prinášal pre organizáciu zlepšenie environmentálnej výkonnosti (správania), teda zlepšenie environmentálneho vplyvu. Za takéto zlepšenie už nemôžeme považovať zmeny v riadení, cieľoch alebo povedomí, ktoré nevedú priamo k zníženiu environmentálnej záťaže. Naopak, zlepšenie environmentálnej výkonnosti zahŕňa napríklad:
Ciele, opatrenia a zdroje majú byť orientované na takéto zlepšenia, aby sme udržiavaním EMS dosiahli skutočné zníženie negatívneho pôsobenia na životné prostredie a nie len prezentovali ISO 14001 bez reálne pozitívneho dopadu na životné prostredie. Na druhej strane, ak vám rastie množstvo vzniknutých odpadov v dôsledku nárastu výroby, tak to nemusí hneď znamenať zhoršenie environmentálneho správania. Udržateľný prístup je o tom, že rast produkcie organizácie je spojený so šetrením zdrojov na jednotku výroby (produkcie). Takže ak preukážete, že hoci ste zvýšili množstvo odpadov v dôsledku rastu výroby, ale pritom produkcia odpadov klesla na jednotku produkcie, tak je to považované tiež za pozitívny efekt vo vzťahu k životnému prostrediu.
V. Zjednodušenie a odľahčenie v oblasti dokumentovania systému manažérstva. Doteraz ste boli možno zvyknutí mať všetko na “papieri“, ale nová norma ISO 14001 kladie väčší dôraz na funkčnosť procesov a na dosahovanie zlepšenia environmentálnej výkonnosti (správania) a smernice, postupy, príručky a záznamy slúžia len ako dôkazy, že vaša organizácia plní požiadavky, ciele a riadi svoje činnosti environmentálne vhodným spôsobom. Preto rozsah, v akom budete dokumentovať informácie, si zvoľte taký, aký vyhovuje vám a nie taký, do akého ste tlačení konzultantom alebo audítorom.
Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako je vhodné postupovať, aby vaša firma aplikovala zmysluplne nové požiadavky revidovanej normy ISO 14001:2015, prihláste sa na naše školenie, kde vám naši lektori s bohatou praxou v oblasti EMS, či už ako audítori alebo konzultanti s praktickými skúsenosťami s aplikáciou novej normy vysvetlia nie len to, čo je v norme napísané, ale aj ako správne tieto veci uchopiť a realizovať. Využite naše skúsenosti a vyvarujte sa chybám, ktoré urobili organizácie – pionieri pri prvotnej implementácii zmien uvedených v ISO 14001:2015 oproti predchádzajúcej verzii normy.
Svoje znalosti sa vám pokúsia lektori odovzdať cez praktické príklady a ukážky rôznych prístupov, ako plniť nové požiadavky. Naši lektori vám nebudú čítať normu, tú si prečítate aj sami, naši lektori vám vysvetlia, ako sa s novými požiadavkami vysporiadať. Našim cieľom je to, aby ste po realizácii nášho školenia rozumeli a vedeli, ako máte svoje environmentálne manažérske systémy upraviť a rozšíriť, aby ste dosiahli súlad s novou normou. Na druhej strane nám nejde o to, aby ste vytvorili ďalšie dokumenty, smernice a formuláre, ale aby ste v nových požiadavkách a v novom prístupe našli zmysel a využili ich v rámci svojich firiem na zlepšenie riadenia environmentálnych aspektov a podchytenie environmentálnych rizík. Viac informácii nájdete na astraia.sk http://www.astraia.sk/index.php?page=revizia-normy…
I. Identifikácia a eliminácia rizík a realizácia príležitostí – odporúčame k tomuto procesu nepristupovať príliš vedecky, skôr je dôležité počúvať hlasy všetkých zainteresovaných s cieľom identifikovať a podchytiť kľúčové riziká a zabezpečiť, aby sa na ich eliminácii systematicky pracovalo. Na druhej strane, ak existuje príležitosť na zlepšenie, prečo ju nevyužiť? Mnoho organizácií robí zložité registre a siahodlhé analýzy, ale nakoniec nedospejú k žiadnym opatreniam a zlepšeniam, ktoré majú eliminovať významné riziká, resp. využiť vhodné príležitosti. Takýmto prístupom v podstate organizácia nevyužije potenciál, ktorý je v rizikovom prístupe, ale urobí náročnú analýzu rizík, ktorá nemá pragmatický význam a nijakým spôsobom nepomôže organizácii. Iným problémom býva, že organizácie pri identifikovaní rizík analyzujú rôzne možnosti, vrátane napríklad leteckých katastrof alebo teroristických útokov na firmu. Analýza rizík pri EMS sa má orientovať na to, ako môžeme negatívne ovplyvniť životné prostredie svojou činnosťou, ktorú sme zatiaľ nezahrnuli do svojho EMS, alebo ktorú nedostatočne riadime, resp. kde sú príležitosti na zlepšenie nášho environmentálneho vplyvu, a teda i správania. Odporúčame pri definovaní rizík začať tak, že si položíte postupne dve základné otázky: „Aké environmentálne havárie môžeme spôsobiť?“ a „Začo nám hrozí, že dostaneme pokutu v oblasti ochrany ŽP?“. Diskusia na tieto otázky vám väčšinou ukáže tie oblasti rizík, ktoré by ste mali riešiť. Odporúčame diskusiu nechať plynúť a zohľadňovať špecifickú situáciu v podniku, ako napr. problémy so zneškodnením určitého typu odpadu, alebo ak sa nachádzate v chránenom území a pod. Diskusiou na možné environmentálne havárie, pokuty ale aj iné problémy sa nám najčastejšie ukáže, kde sú environmentálne riziká a kde je opodstatnené prijímať adekvátne opatrenia na ich riešenie. Avšak závažné problémy spravidla vyriešime až vtedy, ak dokážeme zainteresovať priamo vedenie na riešení týchto rizík a príležitosti a bude v jeho záujme prijímať rozhodnutia v tejto veci, ako aj kontrolovať realizáciu prijatých opatrení a dosiahnutého pokroku.
II. Začlenenie vzťahu k životnému prostrediu a jeho ochrany do rozhodovacích procesov firiem. Často sú v organizáciách nepochopené tieto mechanizmy, resp. je “znásilňované“ naplnenie tejto požiadavky normy cez rôzne opatrenia typu – vyčlenenie financií v business pláne alebo formou prehlásenia vedenia a pod. V skutočnosti sa nejedná o nič komplikované alebo nelogické. Podstatné je pri návrhu zmien, či už v procesoch, technológiách, produktoch alebo nových rozvojových programoch firiem zvažovať aj environmentálny rozmer daných zmien a hľadať environmentálne optimálne riešenia, ktoré sú v súlade aj s iným zámermi organizácie, ako sú podnikateľské, nákladové, bezpečnostné alebo kvalitatívne hľadiská.
Často máme skúsenosť, že sa v organizácii naplánuje nejaká zmena vo výrobe, alebo inštaluje nová linka bez toho, že by sa, okrem iného, zvážili aj vplyvy na emisie, odpady alebo odpadové vody, prípadne vyhodnotila energetická efektívnosť, vhodnosť použitých materiálov alebo obalov jednotlivých alternatív. Tieto veci sa začnú riešiť až v procese realizácie zmeny, resp. inštalácie novej linky a vtedy je už organizácia limitovaná možnosťami zmien v prospech environmentálne aj ekonomicky prijateľnejších riešení. Naopak, skúsenosť je taká, že zohľadnením týchto kritérií sa často v podniku rozhodnú pre iné alternatívy ako tie, ktoré sa prvotne javili najvýhodnejšie. Realita je však na Slovensku taká, že vo väčšine firiem sa pri týchto rozhodovacích procesoch environmentálne hľadisko neberie do úvahy a vzniknuté problémy sa riešia až dodatočne.
III. Dôraz na úlohy vedenia – leadership – bez podpory vrcholového manažmentu je veľmi ťažké (alebo až nemožné) presadzovať skutočnú ochranu ŽP na podnikovej úrovni. Ako bolo už vyššie naznačené, je nevyhnutné zainteresovať vedenie do riešenia otázok súvisiacich aj s ochra
nou životného prostredia. Dôležité je pri tom apelovať na tie aspekty riadenia, ktoré sú dôležité pre manažérov, ako je finančný aspekt a právna zodpovednosť a cez tieto hľadiská im predkladať problémy, ktoré treba riešiť. Po druhé je veľmi dôležité, aby ste vrcholovému manažmentu predkladali informácie o environmentálnom správaní organizácie a jeho zmenách vo forme, ktorá je pre manažérov stráviteľná a pochopiteľná a nie vo forme, ako komunikujete so štátnou správou. Pritom je dôležité pracovať s trendami a uprednostňovať relatívne hodnoty pred absolútnymi tak, aby si ich vedeli predstaviť a vztiahnuť napríklad k výrobe alebo obratu.IV. Dôraz na zlepšovanie environmentálneho správania – výkonnosti. Revidovaná norma jednoznačne požaduje, aby efektívne zavedený EMS prinášal pre organizáciu zlepšenie environmentálnej výkonnosti (správania), teda zlepšenie environmentálneho vplyvu. Za takéto zlepšenie už nemôžeme považovať zmeny v riadení, cieľoch alebo povedomí, ktoré nevedú priamo k zníženiu environmentálnej záťaže. Naopak, zlepšenie environmentálnej výkonnosti zahŕňa napríklad:
Ciele, opatrenia a zdroje majú byť orientované na takéto zlepšenia, aby sme udržiavaním EMS dosiahli skutočné zníženie negatívneho pôsobenia na životné prostredie a nie len prezentovali ISO 14001 bez reálne pozitívneho dopadu na životné prostredie. Na druhej strane, ak vám rastie množstvo vzniknutých odpadov v dôsledku nárastu výroby, tak to nemusí hneď znamenať zhoršenie environmentálneho správania. Udržateľný prístup je o tom, že rast produkcie organizácie je spojený so šetrením zdrojov na jednotku výroby (produkcie). Takže ak preukážete, že hoci ste zvýšili množstvo odpadov v dôsledku rastu výroby, ale pritom produkcia odpadov klesla na jednotku produkcie, tak je to považované tiež za pozitívny efekt vo vzťahu k životnému prostrediu.
V. Zjednodušenie a odľahčenie v oblasti dokumentovania systému manažérstva. Doteraz ste boli možno zvyknutí mať všetko na “papieri“, ale nová norma ISO 14001 kladie väčší dôraz na funkčnosť procesov a na dosahovanie zlepšenia environmentálnej výkonnosti (správania) a smernice, postupy, príručky a záznamy slúžia len ako dôkazy, že vaša organizácia plní požiadavky, ciele a riadi svoje činnosti environmentálne vhodným spôsobom. Preto rozsah, v akom budete dokumentovať informácie, si zvoľte taký, aký vyhovuje vám a nie taký, do akého ste tlačení konzultantom alebo audítorom.
Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako je vhodné postupovať, aby vaša firma aplikovala zmysluplne nové požiadavky revidovanej normy ISO 14001:2015, prihláste sa na naše školenie, kde vám naši lektori s bohatou praxou v oblasti EMS, či už ako audítori alebo konzultanti s praktickými skúsenosťami s aplikáciou novej normy vysvetlia nie len to, čo je v norme napísané, ale aj ako správne tieto veci uchopiť a realizovať. Využite naše skúsenosti a vyvarujte sa chybám, ktoré urobili organizácie – pionieri pri prvotnej implementácii zmien uvedených v ISO 14001:2015 oproti predchádzajúcej verzii normy.Svoje znalosti sa vám pokúsia lektori odovzdať cez praktické príklady a ukážky rôznych prístupov, ako plniť nové požiadavky. Naši lektori vám nebudú čítať normu, tú si prečítate aj sami, naši lektori vám vysvetlia, ako sa s novými požiadavkami vysporiadať. Našim cieľom je to, aby ste po realizácii nášho školenia rozumeli a vedeli, ako máte svoje environmentálne manažérske systémy upraviť a rozšíriť, aby ste dosiahli súlad s novou normou. Na druhej strane nám nejde o to, aby ste vytvorili ďalšie dokumenty, smernice a formuláre, ale aby ste v nových požiadavkách a v novom prístupe našli zmysel a využili ich v rámci svojich firiem na zlepšenie riadenia environmentálnych aspektov a podchytenie environmentálnych rizík. Viac informácii nájdete na astraia.sk http://www.astraia.sk/index.php?page=revizia-normy…