Hodnota vysokoškolského diplomu závisí nielen od kvality získaných vedomostí, ale aj od spôsobu, akým bol diplom získaný. Každá vysoká škola by teda mala garantovať dodržiavanie akademickej etiky študentami a ostatnými členmi akademickej obce. Vzdelávacie inštitúcie na Slovensku venujú tejto problematike rozdielnu mieru pozornosti. Dosiahnuť akúsi štandardizáciu v tejto oblasti sa snaží Miniterstvo školstva prostredníctvom vytvorenia Centrálneho registra záverečných prác (CRZP). Tento zhromažduje záverečné a kvalifikačné práce a prostredníctvom antiplagiátorskeho systému ich porovnáva medzi sebou a voči vybraným internetovým zdrojom. Výsledkom kontroly je elektronický dokument, ktorý ukazuje zhodné alebo podobné časti textu s inými prácami alebo dokumentmi v databáze systému. Tento je následne k dispozícii školiteľovi. Systém sa využíva od roku 2010 a je teda priskoro na hodnotenie jeho efektívnosti.
Niektoré vysoké školy na Slovensku však začali využívať z vlastnej inciatívy aj iné, platené systémy na detekciu plagiátorstva dávno pred vytvorením CRZP a to nielen pri záverečných prácach. Tieto systémy pracujú dôslednejšie z dôvodu ich rozsiahlejšej databázy a tiež dlhoročnej praxe a neustáleho rozvoja aj na základe požiadaviek a návrhov užívateľov. Pôsobia aj preventívne, keďže ich používanie slúži ako odstrašujúci prostriedok. Uľahčujú prácu učiteľom, od ktorých je nereálne očakávať, že budú schopní pri množstve študentov a ich prác sami venovať čas určovaniu pôvodnosti textu. Kontrola všetkých prác, a nielen tých záverečných, motivuje študentov k väčšej dôslednosti pri spracovávaní informácii počas celého štúdia a nie až v jeho závere. Spomínané elektronické systémy však majú aj svoje nedostatky. Nie sú zatiaľ schopné jednoznačne určiť, či daná práca je plagiát. Označujú len textové zhody s inými dokumentmi, ktoré môžu obsahovať všeobecne známe fakty alebo je zhodný text náležite citovaný. V neposlednom rade sú obmedzené rozsahom svojej databázy. Ľudský faktor tak aj naďalej zohráva nenahraditeľnú úlohu pri kontrole výsledkov práce týchto systémov.
To vytvára požiadavku na vyčlenenie ľuďských zdrojov, ktoré sa systematicky venujú kontrole prác označených elektronickými systémami za podozrivé. Ide teda o konkrétnu osobu alebo tím ľudí, ktorí sa špecializujú na boj proti plagiátorstvu a nie sú to len anonymné osoby niekde v pozadí, či učitelia, ktorí na to nemajú čas. Existencia takéhoto, nazvime to oddelenia, vzbudzuje pozornosť a nenecháva nikoho na pochybách o tom, že škola naozaj berie otázku plagiátorstva a akademickej etiky vážne.
Dôležitú úlohu samozrejme hrá vzdelávanie. Dodržiavanie pravidiel akademickej etiky by sa nemalo sústredovať len na detekciu a represívne opatrenia. Väčšina vysokých škôl má definované pravidlá akademickej etiky a hroziace postihy za ich nedodržiavanie. Študenti by však s nimi a spôsobmi, ako sa vyhnúť ich porušeniu, mali byť dôsledne oboznámení už pred zahájením štúdia v prvom ročníku na plenárnych stretnutiach. Krátke poučenie prostredníctvom vyučujúcich na začiatku každého predmetu by malo študentov sprevádzať počas ďalšieho štúdia. Je potrebné zabezpečiť, aby každý sylabus predmetu obsahoval informácie o pravidlách etiky s odkazmi na osoby zodpovedné za túto oblasť a možnosťami získania detailnejších informácií o danej problematike. Vytvorenie kurzu akademického písania a jeho zaradenie do študijného programu hneď na začiatku štúdia je dalším dôležitým krokom, spolu s príručkou definujúcou zásady správneho používania a citovania zdrojov ako podpornou literatúrou pre každý predmet. V neposlednom rade je to jasne definovaný procesný postup pri riešení prípadov, u ktorých je dôvodné podozrenie z porušenia pravidiel akademickej etiky a následné postihy. Efektívnym prostriedkom neustálej podpory všetkých zmieňovaných krokov sú online dostupné informácie a dokumenty na internetovej stránke školy v sekcii venovanej akademickej etike.
Zmieňované opatrenia s veľkou pravdepodobnosťou nepovedú k úplnému vymieteniu plagiátorstva. Určite však efektívne pôsobia na správanie mladých ľudí a nútia ich eticky myslieť dávno pred termínom bakalárskej práce. Peter Krocity, MBA predseda komisie pre akademickú etiku, Vysoká škola manažmentu / City University of Seattle
Niektoré vysoké školy na Slovensku však začali využívať z vlastnej inciatívy aj iné, platené systémy na detekciu plagiátorstva dávno pred vytvorením CRZP a to nielen pri záverečných prácach. Tieto systémy pracujú dôslednejšie z dôvodu ich rozsiahlejšej databázy a tiež dlhoročnej praxe a neustáleho rozvoja aj na základe požiadaviek a návrhov užívateľov. Pôsobia aj preventívne, keďže ich používanie slúži ako odstrašujúci prostriedok. Uľahčujú prácu učiteľom, od ktorých je nereálne očakávať, že budú schopní pri množstve študentov a ich prác sami venovať čas určovaniu pôvodnosti textu. Kontrola všetkých prác, a nielen tých záverečných, motivuje študentov k väčšej dôslednosti pri spracovávaní informácii počas celého štúdia a nie až v jeho závere. Spomínané elektronické systémy však majú aj svoje nedostatky. Nie sú zatiaľ schopné jednoznačne určiť, či daná práca je plagiát. Označujú len textové zhody s inými dokumentmi, ktoré môžu obsahovať všeobecne známe fakty alebo je zhodný text náležite citovaný. V neposlednom rade sú obmedzené rozsahom svojej databázy. Ľudský faktor tak aj naďalej zohráva nenahraditeľnú úlohu pri kontrole výsledkov práce týchto systémov.
To vytvára požiadavku na vyčlenenie ľuďských zdrojov, ktoré sa systematicky venujú kontrole prác označených elektronickými systémami za podozrivé. Ide teda o konkrétnu osobu alebo tím ľudí, ktorí sa špecializujú na boj proti plagiátorstvu a nie sú to len anonymné osoby niekde v pozadí, či učitelia, ktorí na to nemajú čas. Existencia takéhoto, nazvime to oddelenia, vzbudzuje pozornosť a nenecháva nikoho na pochybách o tom, že škola naozaj berie otázku plagiátorstva a akademickej etiky vážne.
Dôležitú úlohu samozrejme hrá vzdelávanie. Dodržiavanie pravidiel akademickej etiky by sa nemalo sústredovať len na detekciu a represívne opatrenia. Väčšina vysokých škôl má definované pravidlá akademickej etiky a hroziace postihy za ich nedodržiavanie. Študenti by však s nimi a spôsobmi, ako sa vyhnúť ich porušeniu, mali byť dôsledne oboznámení už pred zahájením štúdia v prvom ročníku na plenárnych stretnutiach. Krátke poučenie prostredníctvom vyučujúcich na začiatku každého predmetu by malo študentov sprevádzať počas ďalšieho štúdia. Je potrebné zabezpečiť, aby každý sylabus predmetu obsahoval informácie o pravidlách etiky s odkazmi na osoby zodpovedné za túto oblasť a možnosťami získania detailnejších informácií o danej problematike. Vytvorenie kurzu akademického písania a jeho zaradenie do študijného programu hneď na začiatku štúdia je dalším dôležitým krokom, spolu s príručkou definujúcou zásady správneho používania a citovania zdrojov ako podpornou literatúrou pre každý predmet. V neposlednom rade je to jasne definovaný procesný postup pri riešení prípadov, u ktorých je dôvodné podozrenie z porušenia pravidiel akademickej etiky a následné postihy. Efektívnym prostriedkom neustálej podpory všetkých zmieňovaných krokov sú online dostupné informácie a dokumenty na internetovej stránke školy v sekcii venovanej akademickej etike.
Zmieňované opatrenia s veľkou pravdepodobnosťou nepovedú k úplnému vymieteniu plagiátorstva. Určite však efektívne pôsobia na správanie mladých ľudí a nútia ich eticky myslieť dávno pred termínom bakalárskej práce. Peter Krocity, MBA predseda komisie pre akademickú etiku, Vysoká škola manažmentu / City University of Seattle