Význam nového prístupu a predpisy pre stav konca odpadu

V roku 2008 bol vytvorený právny rámec pre zavedenie inštitútu „Stavu konca odpadov“ prijatím rámovej smernice o odpadoch č. 2008/98/EC. Zámerom bolo vytvoriť nástroj, ktorým by bolo možné zjednodušiť nakladanie s tými druhmi odpadov, ktoré sa bežne komerčne recyklujú, resp. materiálovo využívajú, pretože existuje trh pre obchodovanie s nimi a zároveň sú využívané technológie na ich spracovanie, ktoré sú environmentálne akceptovateľné a zároveň prispievajú k šetreniu prírodných zdrojov, pretože odpad po spracovaní nahrádza suroviny vyrobené z nerastných surovín. Podmienkou je, aby tieto odpady neboli považované za rizikové pre životné prostredie pri ich spracúvaní a nakladaní s nimi. Motiváciou pre zavedenie tohto inštitútu bolo eliminovať byrokratickú záťaž a často aj legislatívne bariéry pre organizácie, ktoré doposiaľ museli nakladať s týmito “surovinami“ ako s odpadom, hoci účastníci na trhu sa pozerali na tento odpad ako na cennú surovinu. Tento prístup mal zároveň uľahčiť obchodovanie s týmito komoditami aj na medzinárodnom trhu členských krajín EU. Postupne boli Európskym parlamentom prijaté tieto nariadenia pre aplikáciu stavu konca odpadov pre jednotlivé komodity odpadov:Problémy pri aplikácii „stavu konca odpadu“ na SlovenskuPrvé nariadenie, ktoré zahŕňalo kritériá pre prevádzanie odpadov na železný, oceľový a hliníkový šrot vrátane šrotu z hliníkovej zliatiny ako “surovinu“, ktorá nebola už odpadom, bolo možné uplatňovať od 9. októbra 2011. Na Slovenkou po zavedení tohto inštitútu nebol veľmi záujem o aplikovanie stavu konca odpadov, pretože všetci mali zabehnutý systém nakladania s týmito odpadmi tak, že nový inštitút nebol pre nich zaujímavou alternatívou. Dôvodov bolo na to viacej. Tí, čo nakladali s týmito odpadmi, mali potrebné povolenia, poznali spôsob vedenia evidencie a podávania hlásení a nemali z tohto inštitútu žiadnu aktuálnu výhodu. Navyše nový prístup vyžadoval zaviesť systém riadenia kvality a prejsť procesom overovania aplikácie požiadaviek príslušného nariadenia. Ďalšími bariérami bolo, že štátna správa nemala jednotný postoj k aplikácii tohto nariadenia v súvislosti s povinnosťami, ktoré už boli zavedené pri nakladaní s odpadmi, a tak organizácie nevedeli, ako viesť evidenciu a podávať hlásenia o odpade, ktorý prevádzali na “surovinu“. Problémom bolo, aby sa vo výkazníctve odpad u organizácie, ktorá aplikovala stav konca odpadu, tento v konečnej fáze nestratil, pretože organizácia ho vždy prijala a hoci nebola zariadením na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov, tak ho už ďalšiemu držiteľovi ako odpad neodovzdala, ale ďalej s ním nakladala a obchodovala ako so “surovinou“. Okrem toho bolo treba vyriešiť aplikáciu požiadaviek legislatívy REACH vo vzťahu k “surovinám“, ktoré boli prevedené týmto inštitútom spod kategórie odpadov, a teda spadali pod účinnosť legislatívy o chemických látkach (Nariadenie (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok – REACH). Nejasnou bola aj otázka, či takto vzniknuté suroviny možno použiť pre vykazovanie plnenia limitov pre zhodnocovanie odpadov z obalov, resp. elektrických a elektronických zariadení. Postupne sa všetky tieto otázky podarilo vyriešiť. Novelizácia zákona o odpadoch vydaná ako Zákon č. 343/2012 Z.z. stanovila v §2b základný právny rámec v SR pre aplikáciu nariadení o stave konca odpadov, ktoré sú priamo uplatniteľné v SR ako členskom štáte Európskej únie. Pre jednoznačnejšie chápanie a aplikáciu nových pojmov bolo dňa 25.4.2013 MŽP SR Odborom odpadového hospodárstva vydané usmernenie k §2b zákona o odpadoch.Skutočný záujem organizácií o aplikáciu „stavu konca odpadu“ Postoj organizácií na Slovensku sa nezmenil a pri obchodovaní s týmito komoditami na trhu SR sa ďalej s nimi nakladá ako s odpadmi, pretože koncové zariadenia – hute a sklárne sú zariadeniami na zhodnocovanie odpadov a nemajú záujem nakupovať druhotné suroviny, ktoré nie sú klasifikované ako odpady. Napriek tomu záujem o tento inštitút medzi organizáciami nakladajúcimi s kovovým šrotom narástol. Motiváciou je hlavne medzinárodný obchod, kde je jednoduchšie obchodovať s druhotnou surovinou, ktorá nie je kategorizovaná ako odpad ako s odpadom, pretože rôzne členské krajiny EÚ majú rôzne administratívne a kontrolné bariéry pre nakladanie a hlavne transport odpadov, ktoré pre prevedené „suroviny“ samozrejme neplatia. Okrem toho v niektorých krajinách, napríklad Taliansku, kde pred zavedením rámcovej smernice o odpadoch mali obdobný inštitút, ako je stav konca odpadov, je viacero spracovateľských kapacít na kovový šrot, ktoré nemajú právo spracúvať odpady, ale iba druhotné suroviny, ktoré nie sú špecifikované ako odpad. Práve z tohto dôvodu sa zvyšuje záujem o aplikáciu stavu konca odpadov medzi podnikateľmi na Slovensku, ktorí obchodujú s touto komoditou aj s talianskymi partnermi a spracovateľmi. Záujem o aplikáciu stavu konca odpadov z talianskeho trhu je pomerne veľký, čoho dôkazom je, že len naša organizácia overila v Taliansku viac ako 96 firiem podľa Nariadenia (EU) č. 333/2011 pre železný a hliníkový šrot a 36 firiem podľa Nariadenia (EU) č. 715/2011 pre medený šrot.Náš prístup overovania systému kvality pre „stav konca odpadov“Certifikačný orgán ASTRAIA Certification ako prvý na Slovensku začal vykonávať overovanie týchto systémov riadenia kvality podľa požiadaviek Nariadenia rady (EÚ) č. 333/2011, resp. Nariadenia komisie (EÚ) č. 715/2013. Celkom sme vykonali takmer 150 overení týchto systémov kvality podľa uvedených nariadení na Slovensku, Čechách a v Taliansku.Viac informácií k téme stavu konca odpadu nájdete na stránke astraia.sk http://www.astraia.sk/index.php?page=333-2011-715-…